28 jiyè 2026, yon gwo souf renouvèlman te pase sou tout teritwa ayisyen ak nan dyaspora a. You Mouvman Rezistans Patriyotik te pwofite komemorasyon dat madichon 28 jiyè-a poufè lansman ofisyèl li nan sis (6) depatman jeyografik yo : Ouest (Le Villate), Grand’Anse, Sud-Est, Plateau Central, Nippes ak Nord-Est, pandan l te mobilize tou kominote ayisyen yo lòt bò dlo. Se pa yon senp rasanbleman politik ki te fèt jou sa a, men yon gwo mobilizasyon patriyotik ki make yon nouvo etap nan lit nasyon an pou repran souverènte li.
Dapre enfòmasyon ki soti sou rezo sosyal yo (Facebook, X, Instagram) ak nan medya tradisyonèl yo (radyo, televizyon lokal ak entènasyonal), aktivite yo te òganize ak yon presizyon estrawtejik.
Nan chak depatman, militan, òganizasyon popilè, pèsonalite ak sitwayen òdinè te reyini pou di yon sèl vwa : Ayiti pa pou vann, Ayiti pa pou recolonize! Nan Le Villate nan Ouest la, yo rapòte yon gwo patisipasyon ak prezans jèn yo ki te pote bandwòl ak foto pèp la nan batay.
Nan Grand’Anse, Sud-Est, Nippes, Plateau Central ak Nord-Est, menm sèn yo te repete : moun yo te chante Im Nasyonal la ak emosyon, yo te diskite sou fòm rekòlonyalizasyon k ap dewoule nan peyi a.
Pwogram jounen an te rich e byen struktire : akèy ak enskripsyon, salitasyon, Im Nasyonal, konferans-deba ak pwofesè Georges Eddy Lucien ki te esplike mekanis rekòlonyalizasyon an ak konsekans li sou lavi chak jou popilasyon an. Apre sa, sesyon kesyon-repons, pwojeksyon imaj ak son sou rasanbleman ki t ap fèt an menm tan nan tout depatman yo, poz kiltirèl, refleksyon sou eleman repons yo, epi finalman lekti yon Deklarasyon Final. Tout sa te montre yon vizyon klè : bati yon fòs sosyete sivil solid, dinamik, ki kapab kanpe devan danje a.
Ki sans gran mobilizasyon patriyotik sa a?
Nan yon moman kote gouvènman doubli ak koabitasyon ant kèk fòs politik (tankou FANMI Lavalas ak PHTK) ap fè moun pèdi konfyans, MRP la vini kòm yon repons patriyotik klè. Li raple prensip 16 desanm 1990 la : pouvwa pèp la, souverènte nasyonal la ak byennèt majorite a. Li denonse rekòlonyalizasyon ki pran fòm ekonomik, politik ak kiltirèl : pèt kontwòl sou resous yo, entèferans etranje nan zafè entèn yo, enpòtans ki bay enterè prive nan depans pèp la.
Mobilizasyon sa a gen yon siyifikasyon pwofon :
• Reafime diyite nasyonal la : Ayisyen yo refize vin esklav sou pwòp tè yo. • Bati inite : Li rasanble moun ki soti nan tout orijin politik, sosyal ak rejyonal, pou yo mete pi wo pase divizyon yo – enterè nasyon an.
• Prepare konba : Se pa sèlman yon jou manifestasyon, men kòmansman yon mouvman ki vle mete sou pye yon fòs ki kapab pote chanjman reyèl. • Enklizyon dyaspora a : Rekonesans wòl enpòtan kominote ayisyen yo lòt bò dlo yo, ki gen resous, konesans ak enèji pou kontribye nan rekonstriksyon peyi a.
Sou rezo yo, anpil imaj ak temwayaj montre yon gwo patisipasyon jèn yo ak fanm yo. Anpil moun te di : « Se premye fwa depi lontan m santi yon espwa vre ». Nan medya yo, yo pale de
yon « vag patriyotik » ki ap monte devan sitiyasyon ensekirite a, kriz ekonomik la ak risk pèt souverènte a.
Sepandan, defi yo pa piti. Pou MRP la ka reyisi, li dwe pase soti nan mobilizasyon pou vin yon fòs òganize, ki gen estrikti solid nan tout depatman yo, ki ka pwopoze solisyon konkrè epi ki pa tonbe nan pyèj divizyon oswa manipulasyon. Deklarasyon final la dwe vin yon bousòl pou tout moun ki renmen peyi a.
28 jiyè 2026 pa pral yon dat senp nan listwa. Li make jou kote Ayisyen yo, soti nan vil yo rive nan mòn yo, soti nan peyi a rive nan dyaspora a, te di byen fò : Nou pare pou defann souverènte nou.
Se yon apèl pou tout patriyòt, tout òganizasyon, tout sitwayen konsyan pou yo rantre nan ran yo. Paske sèl inite patriyotik la, ak yon vizyon klè ak aksyon detèmine, ki pral pèmèt nou repran kontwòl desten nou.


