Budget/Ultimatum : Jovenel Moise a jusqu`au 6 octobre pour signer un accord avec les magistrats!

3
1557

L’ Association Professionnelle des Magistrats accorde un moratoire jusqu’au 06 octobre au Président de la République et au CSPJ (Conseil Supérieur du Pouvoir Judiciaire) pour parvenir à la signature d’un protocole d’accord relatif aux rectifications du budget. Sinon la grève illimitée recommencera à partir du 09 octobre 2017




Port-au-Prince, lundi 2 octobre 2017 ((rezonodwes.com))-Au premier jour de la rentrée judiciaire, lundi 2 octobre 2018, une paralysie menace les activités de ce secteur fonctionnant déjà au ralenti en temps normal.

En effet, l’`Association Professionnelle des Magistrats qui dit prendre acte des négociations entre le Conseil Supérieur du Pouvoir Judiciaire (CSPJ) et le Pouvoir Exécutif relatives aux revendications des Magistrats, accorde à ces deux entités engagées dans les pourparlers, un moratoire allant jusqu`au vendredi 6 octobre 2017 pour la signature d`un protocole d`accord en bonne et due forme.

Toutefois, prévient-elle, ce protocole d’accord à venir devrait inclure les réponses embrassant les différentes revendications d`ordre structurel et conjoncturel des magistrats.

Faute à ces deux entités de parvenir à la signature d`un tel protocole d`accord dans le délai qui leur est imparti, poursuit la note de ces hommes de loi haïtiens, ils se verront dans l`obligation d`observer une grève illimitée à partir du 9 octobre 2017 jusqu`à la prise en compte de leurs revendications, ont-ils annoncé.

En conséquence, conclut l`Association Professionnelle des Magistrats, il est demandé aux magistrats de tout rang et de tout grade de rester mobilisés jusqu`à la satisfaction de leurs revendications.

L’image contient peut-être : texte

3 COMMENTS

  1. Bullshit. Neg la pesident se dil vle siyen all majistra wi. Mwen Jovenel m pa tap siyen menm pou we sa majistra yo gen nan ko yo.

  2. Mesye juge sa yo pat dwe gen menm yon santim nan bugget a. yo volo twop; police mete lavie yo an danger pou arete bandt, juge haiti lague yo pou kob. c’est une honte pour cette institution. Anpil bandit juge kowonpu sa yo lague pou lajan, tounen al deye vanjans touye police ak sivil.

  3. Majistra yo trè jis nan revandikasyon yo. E yo ta renmen bay sèvis a popilasyon an pi vit ke posib. Trè byen! Sepandan, sa yo pa konprann nou ann afè ak yon rejim politik kap rekonstwi yon diktati boutdi sou modèl divalye nan tan lontan an. Yo pa bezwen yon palman endepandan e yo pa bezwen yon pouvwa jidisyè kap fonksyone yon fason endepandan. Yo pa bezwen okenn enstitisyon vreman endepandan.

    Sèl bi/vizyon nèg sa yo se ranfòse boujwazi biwokratik la nan leta a kòm baz sosyal yon diktati fewòs nan peyi a. Boujwazi biwokratik la se fraksyon klas kap jwe wò ejemonik ozen blòk opouvwa a ki enkli boujwazi konpradò a, boujwazi zòn franch/soutretans la, ak boujwazi monopolis la men genyen tou grandon yo.

    Bidjè kriminèl la pral sèvi boujwazi biwokratik la pou mete an plas diktati a. Diktati sa a pral osèvis tout blòk opouvwa a ak peyi kolon enperyalis yo. Se li ki pral òganize/estriktire represyon sovaj kont mas popilè yo, e kenbe mas popilè yo nan plas yo. YAP METE AN PLAS YON REJIM PLIM NE GROUY! PLIMEN POUL LA, PA KITE L RELE!

    Ositou, si majistra yo rantre nan negosyasyon ak rejim sa a e yo rive a pwotokòl dakò a, yap objektivman foure tèt yo nan aparèy de represyon kont mas popilè yo “an parachit.” Bidjè kriminèl la vini kòm senbòl fizik ki makonnen ak plan makab pou mizanplas diktati boutdi, vyolan, pouri, fewòs, retwograd, akayik, obskirantis ak brital kont mas popilè yo.

    Pran ekzanp karavàn la! Karavàn la pa lòt bagay ke yon taktik rejim la itilize pou kapte senpati ak rekrite moveje pou fasilite jefò li pou monte yon milis makoutik nan divès zòn nan peyi a epi brase lajan nan koripsyon pou anrichi dominan yo. Klas dominan reyaksyonè yo ap chache renouvle dominasyon yo nan diferan zòn nan peyi a gras a ansanm pratik kap fèt nan karavàn la. Bidjè kriminèl la pral pèmèt rejim ensousyan an elaji ak apwofondi pratik pou mete anplas diktati a.

    SE PLAN LANMÒ SA A MAS POPILÈ YO DWE VIZE NAN MOBILIZASYON/MANIFESTASYON KAP FÈT YO. Majistra yo, pati politik yo, òganizasyon pwogresis yo, sendika Ouvriye yo ak asosiyasyon travayè yo dwe kenbe kont de sa seryezman. Bidjè kriminèl la se yon pasaj oblije pou rejim la rive atere PLAN LANMÒ A! Kidonk, batay kont bidjè kriminèl la dwe atikile ak lit global kont PLAN LANMÒ A KAP METE KANPE DIKTATI A!

    Tout moun ak tout sektè sosyal, politik ak pwofesyonèl kal chita pale, negosye rektifikasyon bidjè ak gouvènman sa a se yon kout kouto nan do yap bay batay kont PLAN LANMÒ A MENM. SE YON TRAYIZON KONT PÈP AYISYEN AN.

    ANN KANPE DJANM NAN BATAY KONT BIDJÈ KRIMINÈL LA ATIKILE AK BATAY GLOBAL KONT PLAN LANMÒ A E BLOKE MIZANPLAS DIKTATI A NAN PEYI
    D AYITI!!!

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

Ce site utilise Akismet pour réduire les indésirables. En savoir plus sur comment les données de vos commentaires sont utilisées.